## Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu

###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 1
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 1](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/1)

**תפילת שחרית לימי החול**

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Oração Matinal para os Dias Úteis


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 2
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 2](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/2)

**פתיחת אליהו**

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Abertura de Eliyahu


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 3
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 3](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/3)

אחר המזמורים של תיקון לאה המנהג לומר פתיחת אליהו (בא"ח וישלח הי"ב)

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Após os Salmos de Tikkun Leah, é costume dizer a Abertura de Eliyahu (em Orech Chaim e Yishlach HaYav).


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 4
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 4](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/4)

וִיהִ֤י ׀ נֹ֤עַם אֲדֹנָ֥י אֱלֹהֵ֗ינוּ עָ֫לֵ֥ינוּ וּמַעֲשֵׂ֣ה יָ֭דֵינוּ כּוֹנְנָ֥ה עָלֵ֑ינוּ וּֽמַעֲשֵׂ֥ה יָ֝דֵ֗ינוּ כּוֹנְנֵֽהוּ׃

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
May it be Hashem's will be gracious on us, and make on us adjusted hands, and make our hands adjusted.


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 5
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 5](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/5)

**פָּתַח אֵלִיָּֽהוּ** הַנָּבִיא זָכוּר לְטוֹב וְאָמַר: רִבּוֹן עָֽלְמִֽין דְּאַנְתְּ הוּא חָד וְלָא בְּחֻשְׁבָּן. אַנְתְּ הוּא עִלָּאָה עַל־כָּל־עִלָּאִין סְתִימָא עַל־כָּל־סְתִימִין. לֵית מַחֲשָׁבָה תְּפִיסָא בָךְ כְּלָל: אַנְתְּ הוּא דְאַפַּקְתְּ עֶֽשֶׂר תִּקּוּנִין וְקָרֵינָן לוֹן עֶֽשֶׂר סְפִירָן. לְאַנְהָגָא בְהוֹן עָֽלְמִֽין סְתִימִין דְּלָא אִתְגַּלְיָן וְעָֽלְמִֽין דְּאִתְגַּלְיָן. וּבְהוֹן אִתְכַּסִּיאַת מִבְּנֵי נָשָׁא. וְאַנְתְּ הוּא דְּקָשִׁיר לוֹן וּמְיַחֵד לוֹן: וּבְגִין דְּאַנְתְּ מִלְּגָאו. כָּל־מָאן דְּאַפְרִישׁ חַד מִן חַבְרֵיהּ מֵאִלֵּין עֶֽשֶׂר אִתְחַשִּׁיב לֵיהּ כְּאִלּוּ אַפְרִישׁ בָּֽךְ:

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Elijah opened and said:Master of the world! You are One, but not in number. You are He Who is Highest of the High, Most Hidden of the Hidden; no thought can grasp You at all.You are He Who dispatched ten rectifications and called them ten sefirot, with which to conduct the hidden worlds which are not revealed and the revealed worlds. And with them You conceal Yourself from humankind. And You are He Who binds them and unifies them, and to the extent that You are within them, anyone who will separate one among these ten sefirot from its fellows is considered as if he made a separation within You.


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 6
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 6](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/6)

וְאִלֵּין עֶֽשֶׂר סְפִירָן אִנּוּן אָֽזְלִֽין כְּסִדְרָן. חַד אָרִיךְ וְחַד קָצֵר וְחַד בֵּינוֹנִי: וְאַנְתְּ הוּא דְּאַנְהִיג לוֹן. וְלֵית מָאן דְּאַנְהִיג לָךְ. לָא לְעֵֽלָּא וְלָא לְתַֽתָּא וְלָא מִכָּל־סִטְרָא. לְבוּשִׁין תַּקַּנְתְּ לוֹן דְּמִנַּֽיְהוּ פָֽרְחִֽין נִשְׁמָתִין לִבְנֵי נָשָׁא: וְכַמָּה גוּפִין תַּקַּנְתְּ לוֹן דְּאִתְקְרִֽיאוּ גוּפָא לְגַבֵּי לְבוּשִׁין דִּמְכַסְיָן עֲלֵיהוֹן: וְאִתְקְרִֽיאוּ בְּתִקּוּנָא דָא. חֶֽסֶד דְּרוֹעָא יְמִינָא. גְּבוּרָה דְּרוֹעָא שְׂמָאלָא. תִּפְאֶֽרֶת גּוּפָא. נֶֽצַח וְהוֹד תְּרֵין שׁוֹקִין. יְסוֹד סִיּוּמָא דְגוּפָא אוֹת בְּרִית קֽוֹדֶשׁ. מַלְכוּת פֶּה תּוֹרָה שֶׁבְּעַל־פֶּה קָרֵֽינָן לָהּ. חָכְמָה מוֹחָא אִֽיהִי מַחֲשָׁבָה מִלְּגָאו. בִּינָה לִבָּא וּבָהּ הַלֵּב מֵבִין. וְעַל אִלֵּין תְּרֵין כְּתִיב הַנִּ֨סְתָּרֹ֔ת לַיהֹוָ֖ה אֱלֹהֵ֑ינוּ. כֶּֽתֶר עֶלְיוֹן אִֽיהוּ כֶּֽתֶר מַלְכוּת. וְעָלֵיהּ אִתְמַר מַגִּיד מֵרֵאשִׁית אַחֲרִית. וְאִֽיהוּ קַרְקַפְתָּא דִתְפִלֵּי: מִלְּגָאו אִֽיהוּ [אוֹת] יוֹ"ד [וְאוֹת] הֵ"א [וְאוֹת] וָא"ו [וְאוֹת] הֵ"א דְּאִֽיהוּ אֹֽרַח אֲצִילוּת. אִֽיהוּ שַׁקְיוּ דְאִילָנָא בִּדְרוֹעוֹי וְעַנְפּוֹי. כְּמַיָּא דְאַשְׁקֵי לְאִילָנָא וְאִתְרַבֵּי בְּהַהוּא שַׁקְיוּ:

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
And these ten sefirot proceed according to their order: one long [the right axis] one short [the left axis] and one intermediate [the middle axis]. And You are He who conducts them, and there is no one who conducts You, neither above, nor below, nor from any side.You arranged garments for them, from which fly souls to mankind. And You arranged many bodies for them, which are called "bodies" compared to "garments" which cover them and are named in this arrangement: Chesed [Loving-kindness], the right arm. Gevurah [Might, severity], the left arm. Tiferet [Harmony], the torso. Netzach [Victory] and Hod [Glory] the two thighs. Yesod [Foundation, bonding], the culmination of the body, the sign of the Holy Covenant [the circumcision]. Malchut [Kingship], the mouth; she is called the Oral Torah. Chochmah [Wisdom], the brain; that is inner thought. Binah [Understanding], the heart; with her, the heart understands. Of these two, it is written (Deuteronomy 29:28), "The hidden things belong to Havayah Elokeinu [the L‑rd our G‑d]." Supernal Keter [Crown] - this is the Crown of Kingship [Keter of Malchut; alt. this Keter is Malchut], and regarding her it is said (Isaiah 46:10), "From the beginning [Keter] He tells the end [Malchut]." And this is the skull of the inner tefillin; that is the 45-Name [the Divine Name "Mah", spelled יו"ד ה"א וא"ו ה"א‬], which is the path of Atzilut. And this waters the Tree in its limbs and its branches, just as water waters the Tree and it grows itself with this watering.


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 7
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 7](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/7)

**רִבּוֹן** עָֽלְמִֽין אַנְתְּ הוּא עִלַּת הָעִלּוֹת וְסִבַּת הַסִּבּוֹת דְּאַשְׁקֵי לְאִילָנָא בְּהַהוּא נְבִיעוּ. וְהַהוּא נְבִיעוּ אִֽיהוּ כְּנִשְׁמְתָא לְגוּפָא דְּאִֽיהִי חַיִּים לְגוּפָא: וּבָךְ לֵית דִּמְיוֹן וְלֵית דִּיּוּקְנָא (דְּגוּפָא) מִכָּל־מַה־דִּלְגַאו וּלְבַר. וּבָרָֽאתָ שְׁמַיָּא וְאַרְעָא. וְאַפַּקְתְּ מִנְּהוֹן שִׁמְשָׁא וְסִיהֲרָא וְכוֹכְבַיָּא וּמַזָּלֵי. וּבְאַרְעָא אִילָנִין וּדְשָׁאִין וְגִנְּתָא דְעֵֽדֶן וְעִשְׂבִּין וְחֵיוָן וְעוֹפִין וְנוּנִין וּבְעִירִין וּבְנֵי נָשָׁא. לְאִשְׁתְּמֽוֹדְעָֽא בְהוֹן עִלָּאִין וְאֵיךְ יִתְנַהֲגוּן בְּהוֹן עִלָּאִין וְתַתָּאִין. וְאֵיךְ אִשְׁתְּמֽוֹדְעָֽן מֵעִלָּאֵי וְתַתָּאֵי וְלֵית דְּיָדַע בָּךְ כְּלָל. וּבַר מִנָּךְ לֵית יִחוּדָא בְּעִלָּאֵי וְתַתָּאֵי. וְאַנְתְּ אִשְׁתְּמוֹדָע אָדוֹן עַל־כֹּֽלָּא: וְכָל־סְפִירָן כָּל־חַד אִית לֵיהּ שֵׁם יְדִֽיעַ. וּבְהוֹן אִתְקְרִֽיאוּ מַלְאָכַיָּא. וְאַנְתְּ לֵית לָךְ שֵׁם יְדִֽיעַ. דְּאַנְתְּ הוּא מְמַלֵּא כָּל־שְׁמָהָן וְאַנְתְּ הוּא שְׁלִֽימוּ דְּכֻלְּהוּ: וְכַד אַנְתְּ תִּסְתַּלָּק מִנְּהוֹן. אִשְׁתְּאָֽרוּ כֻּלְּהוּ שְׁמָהָן כְּגוּפָא בְלָא נִשְׁמָתָא: אַנְתְּ הוּא חַכִּים וְלָאו בְּחָכְמָה יְדִיעָא. אַנְתְּ הוּא מֵבִין וְלָאו מִבִּינָה יְדִיעָא. לֵית לָךְ אֲתָר יְדִיעָא. אֶלָּא לְאִשְׁתְּמֽוֹדְעָא תֻּקְפָךְ וְחֵילָךְ לִבְנֵי נָשָׁא. וּלְאַחְזָאָה לוֹן אֵיךְ אִתְנְהִיג עָֽלְמָא בְּדִינָא וּבְרַחֲמֵי דְּאִנּוּן צֶֽדֶק וּמִשְׁפָּט כְּפוּם עוֹבָדֵיהוֹן דִּבְנֵי נָשָׁא: דִּין אִֽיהוּ גְבוּרָה. מִשְׁפָּט עַמּוּדָא דְאֶמְצָעִיתָא. צֶֽדֶק מַלְכוּתָא קַדִּישָׁא. מֹֽאזְנֵֽי צֶֽדֶק תְּרֵין סַמְכֵי קְשׁוֹט. הִין צֶֽדֶק אוֹת בְּרִית. כֹּלָּא לְאַחְזָאָה אֵיךְ אִתְנְהִיג עָֽלְמָא: אֲבָל לָאו דְּאִית לָךְ צֶֽדֶק יְדִיעָא דְּאִֽיהוּ דִין. וְלָאו מִשְׁפָּט יְדִיעָא דְאִֽיהוּ רַחֲמֵי. וְלָאו מִכָּל־אִלֵּין מִדּוֹת כְּלָל: קוּם רִבִּי שִׁמְעוֹן וְיִתְחַדְּשׁוּן מִלִּין עַל יְדָךְ, דְּהָא רְשׁוּתָא אִית לָךְ לְגַלָּאָה רָזִין טְמִירִין עַל יְדָךְ, מַה דְּלָא אִתְיְהִב רְשׁוּ לְגַלָּאָה לָשׂוּם בַּר־נָשׁ עַד כְּעָן:

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Master of the Worlds! You are He Who is the Cause of causes and the Source of sources, Who waters the Tree with this flow. And this flow - it is like a soul to the body, because it is Life for the body. And there is no image or likeness of You, inside or out. And You created the Heavens and the earth, and sent out from them the sun, the moon, the stars [planets included] and the constellations. And on earth [You sent out], trees, grasses, the Garden of Eden, shrubs, beasts, animals, birds, fish and humankind - to make known through them the things on High, and how You conduct the things on High and Below, and how You make known to them the things on High from the things Below, and there is none that knows You at all. And aside from You, there is no unity on High or Below. And You are acknowledged [as] the Cause of everything and the Master of everything.


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 8
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 8](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/8)

**קָם** רַבִּי שִׁמְעוֹן פָּתַח וְאָמַר, לְךָ֣ יְ֠הֹוָ֠ה הַגְּדֻלָּ֨ה וְהַגְּבוּרָ֤ה וְהַתִּפְאֶ֙רֶת֙ וְהַנֵּ֣צַח וְהַה֔וֹד כִּי־כֹ֖ל בַּשָּׁמַ֣יִם וּבָאָ֑רֶץ לְךָ֤ יְהֹוָה֙ הַמַּמְלָכָ֔ה וְהַמִּתְנַשֵּׂ֖א לְכֹ֥ל ׀ לְרֹֽאשׁ, עִלָּאִין שִׁמְעוּ אִינוּן דְמִיכִין דְּחֶבְרוֹן, וְרַעְיָא מְהֵימְנָא אִתְּעָרוּ מִשְּׁנַתְכוֹן, הָקִיצוּ וְרַנְּנוּ שׁוֹכְנֵי עָפָר, אִלֵּין אִינוּן צַדִּיקַיָּא דְּאִינוּן מִסִּטְרָא דְּהַהִיא דְּאִתְמַר בָּהּ אֲנִ֥י יְשֵׁנָ֖ה וְלִבִּ֣י עֵ֑ר, וְלָאו אִינוּן מֵתִים, וּבְגִין דָּא אִתְמַר בְּהוֹן הָקִיצוּ וְרַנְּנוּ וְכוּ', רַעְיָא מְהֵימְנָא, אַנְתְּ וַאֲבָהָן הָקִיצוּ וְרַנְּנוּ לְאִתְּעָרוּתָא דִּשְׁכִינְתָּא, דְּאִיהִי יְשֵׁנָהּ בְּגָלוּתָא, דְּעַד כְּעַן צַדִּיקַיָּא כֻּלְּהוּ דְמִיכִין וְשִׁנְתָּא בְּחוֹרֵיהוֹן: מִיַּד יְהִיבַת שְׁכִינְתָּא תְּלָת קָלִין לְגַבֵּי רַעְיָא מְהֵימְנָא, וְיֵימָא לֵיהּ קוּם רַעְיָא מְהֵימְנָא, דְּהָא עֲלָךְ אִתְמַר ק֣וֹל ׀ דּוֹדִ֣י דוֹפֵ֗ק לְגַבָּאי בְּאַרְבַּע אַתְוָן דִּילֵיהּ, וְיֵימָא בְּהוֹן, פִּתְחִי־לִ֞י אֲחֹתִ֤י רַעְיָתִי֙ יוֹנָתִ֣י תַמָּתִ֔י, דְּהָא תַּם־עֲוֺנֵךְ֙ בַּת־צִיּ֔וֹן, לֹ֥א יוֹסִ֖יף לְהַגְלוֹתֵ֑ךְ: שֶׁרֹּאשִׁי֙ נִמְלָא־טָ֔ל, מַאי נִמְלָא טָל, אֶלָּא אָמַר קוּדְשָׁא בְּרִיךְ הוּא, אַנְתְּ חָשַׁבְתְּ דְּמִיּוֹמָא דְאִתְחָרַב בֵּי מַקְדְּשָׁא דְּעָֽאלְנָא בְּבֵיתָא דִילִי, וְעָֽאלְנָא בְיִשּׁוּבָא, לָאו הָכִי, דְּלָא עָֽאלְנָא כָּל זִמְנָא דְּאַנְתְּ בְּגָלוּתָא, הֲרֵי לְךָ סִימָנָא, שֶׁרֹּאשִׁי֙ נִמְלָא־טָ֔ל, הֵ"א שְׁכִינְתָּא בְּגָלוּתָא, שְׁלִימוּ דִילָהּ וְחַיִּים דִילָהּ אִיהוּ טַ"ל, וְדָא אִיהוּ [אוֹת] יוֹ"ד [וְאוֹת] הֵ"א [וְאוֹת] וָא"ו, וְהֵ"א אִיהִי שְׁכִינְתָּא דְּלָא מֵחֻשְׁבָּן טָ"ל, אֶלָּא [אוֹת] יוֹ"ד [וְאוֹת] הֵ"א [וְאוֹת] וָא"ו, דִּסְלִיקוּ אַתְוָן לְחֻשְׁבָּן טָ"ל, דְּאִיהִי מַלְיָא לִשְׁכִינְתָּא מִנְּבִיעוּ דְכָל־מְקוֹרִין עִלָּאִין, מִיַּד קָם רַעְיָא מְהֵימְנָא, וַאֲבָהָן קַדִּישִׁין עִמֵּיהּ, עַד כָּאן רָזָא דְיִחוּדָא. בָּר֖וּךְ יְהֹוָ֥ה לְ֝עוֹלָ֗ם אָ֘מֵ֥ן ׀ וְאָמֵֽן:

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Kam Rabi Shimon patach v'amár, L'cha Hashém hag'dulá v'hag'vurá v'hatif'eret v'hanetzach v'had hod ki chol bashamayim uvááretz. L'cha Hashém hamamlachá v'hamitnassé l'chol l'rosh. Ila'in shm'u ilêyn d'michin d'chavrón, v'ra'ya m'haymaná itt'aru mish'natchon, hakitzu v'ran'nu shoch'nei afar. Ilêyn ilêyn tzadikaya d'ilêyn misitra d'hiy d'itamar bah Ani y'shená v'libi ér, v'lo ilêyn m'eitim, u'vgin da itamar b'chon hakitzu v'ran'nu v'cu', ra'ya m'haymaná, ant v'avahán hakitzu v'ran'nu l'itt'aruta dish'chin'tá, d'hi y'shenáh b'galutá, d'ad kan tzadikaya kúl'hu d'michin v'shintá b'chorêhon: Miyad yehivat sh'chin'tá t'lat kalim l'gabêy ra'ya m'haymaná, v'yêyma lêy Kúm ra'ya m'haymaná, d'ha alach itamar kol dodí dofêk l'gabai b'arba atvan dilêy, v'yêyma b'chon, P'tchi-li achoti ra'yati yonati tammati, d'ha tam avoneich bat Tziyon, lo yosif l'haglotêch: Sh'roshi nimlá-tal, mai nimlá tal, ela amar Kudsha Brich Hu, Ant chashavt d'miyoma d'itcharav bei mikdashá d'alna b'veita dili, v'alna byishuvá, lo hachi, d'lo alna kol z'mna d'ant b'galutá, harei l'cha simaná, sh'roshi nimlá-tal, Hei sh'chin'tá b'galutá, shlímú dilá v'chayim dilá hu tal, v'da iyu [oht] Yud [v'oht] Hei [v'oht] Vav, v'Hei iyu sh'chin'tá d'lo m'chushbán tal, ela [oht] Yud [v'oht] Hei [v'oht] Vav, d'saliku atvan l'chushbán tal, d'ihu mal'á lish'chin'tá min n'vi'u d'chol m'korin ila'in. Miyad kam ra'ya m'haymaná, v'avahán kadishin imêy, ad kan razá d'yichudá. Baruch Hashém l'olam Amen v'Amen.


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 9
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 9](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/9)

יְהֵא רַעֲוָא מִן קֳדָם עַתִּיקָא קַדִּישָׁא דְכָל־קַדִּישִׁין. טְמִירָא דְּכָל־טְמִירִין סְתִימָא דְכֹֽלָּא דְּיִתְמְשָׁךְ טַלָּא עִלָּאָה מִנֵּיהּ לְמַלְיָא רֵישֵׁיהּ דִזְעֵיר אַנְפִּין וּלְהַטִּיל לַחֲקַל תַּפּוּחִין קַדִּישִׁין בִּנְהִֽירוּ דְּאַנְפִּין בְּרַעֲוָא וּבְחֶדְוָתָא דְכֹֽלָּא. וְיִתְמְשָָׁךְ מִן קֳדָם עַתִּיקָא קַדִּישָׁא דְכָל־קַדִּישִׁין טְמִירָא דְכָל־טְמִירִין סְתִימָא דְכֹֽלָא רְעוּתָא וְרַחֲמֵי חִנָּא וְחִסְדָּא בִּנְהִֽירוּ עִלָּאָה בִּרְעוּתָא וְחֶדְוָא עָלַי וְעַל־כָּל־בְּנֵי בֵֽיתִי וְעַל־כָּל־הַנִּלְוִים אֵלַי וְעַל־כָּל־יִשְׂרָאֵל עַמֵּיהּ. וְיִפְרְקִינָן מִכָּל־עַקְתִין בִּישִׁין דְּיֵיתוּן לְעָֽלְמָא וְיַזְמִין וְיִתְיְהִיב לָֽנָא וּלְכָל־נַפְשָׁתָֽנָא חִנָּא וְחִסְדָּא וְחַיֵּי אֲרִיכֵי וּמְזוֹנֵי רְוִיחֵי וְרַחֲמֵי מִן קֳדָמֵיהּ. אָמֵן כֵּן יְהִי רָצוֹן אָמֵן וְאָמֵן:

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Yehê ra'avá min kodam Atiká Kadišá d'khol-kadišin, tmirá d'khol-tmírin stímá d'khóla d'yit'mashakh talá ila'á minnei l'malyá reišei d'Zeir Anpin ul'háttil l'ḥakal tappuḥin kadišin b'nehiru d'anfin b'ra'avá uv'ḥedváta d'khóla. V'yit'mashakh min kodam Atiká Kadišá d'khol-kadišin, tmirá d'khol-tmírin stímá d'khóla, re'utá v'rakhaméi ḥiná v'ḥisdá b'nehiru ila'á b're'utá v'ḥedvá alai v'al-khol-b'nei veiti v'al-khol-hanilvim eilai v'al-khol-Yisra'el amei. V'yifr'kinan mikol-ak'tin bišin d'yeytun l'ol'má v'yazmin v'yityehiv laná u'l'khol-nafshotána ḥiná v'ḥisdá v'ḥayei arikhei u'm'zonéi revikhei v'rakhaméi min kodamei. Amen. Ken yehi ratzon. Amen v'Amen.


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 10
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 10](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/10)

אחר פתיחת אליהו זכור לטוב יאמרו מאמר רבי שמעון בר יוחאי הכתוב בזוהר הקדוש פרשת נח דף ס״ה ופקודי דף רס״ה: (בא״ח וישלח י״ב)

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Após a abertura de Eliyahu Zechor Latov, dirão as palavras de Rabbi Shimon bar Yochai, conforme escrito no Zohar HaKadosh, Parashat Noach, página 65, e Pekudei, página 265: (BeAh "Vayishlach" 12).


###### Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 11
[Siddur Edot HaMizrach, Weekday Shacharit, Petichat Eliyahu 11](https://torahapp.org/share/book/Siddur%20Edot%20HaMizrach/s/Weekday%20Shacharit,_Petichat%20Eliyahu/r/11)

**אָמַר** רִבִּי שִׁמְעוֹן: אֲרִימִית יְדָאי בִּצְלוֹתִין לְעֵֽלָא, דְּכַד רְעוּתָא עִלָּאָה לְעֵֽלָא לְעֵֽלָא קַיְמָא עַל הַהוּא רְעוּתָא דְּלָא אִתְיְדַע וְלָא אִתְפַס כְּלָל לְעָֽלְמִֽין, רֵישָׁא דְסָתִים יַתִּיר לְעֵֽלָא, וְהַהוּא רֵישָׁא אַפִּיק מָאי דְּאַפִּיק וְלָא יְדִֽיעַ, וְנָהִיר מָאי דְּנָהִיר כֹּֽלָּא בִּסְתִֽימוּ, רְעוּ דְּמַחֲשָׁבָה עִלָּאָה לְמִרְדַּף אֲבַּתְרֵיהּ וּלְאִתְנַהֲרָא מִנֵּיהּ. חָד פְּרִֽיסוּ אִתְפְּרִיס, וּמִגּוֹ הַהוּא פְרִיסָא בִּרְדִיפוּ דְּהַהִיא מַחֲשָׁבָה עִלָּאָה מָטֵי וְלָא מָטֵי, עַד הַהוּא פְרִיסָא נָהִיר מָאי דְּנָהִיר, וּכְדֵין הַהוּא מַחֲשָׁבָה עִלָּאָה נָהִיר בִּנְהִירוּ סָתִים דְּלָא יְדִֽיעַ, וְהַהוּא מַחֲשָׁבָה לָא יָדַע, כְּדֵין בָּטַשׁ הַאי נְהִֽירוּ דְמַחֲשָׁבָה דְּלָא אִתְיְדַע בִּנְהִֽירוּ דְפַרְסָא דְּקָיְמָא דְּנָהִיר מִמָּה דְלָא יְדִֽיעַ וְלָא אִתְיְדַע וְלָא אִתְגַּלְיָא, וּכְדֵין דָּא נְהִֽירוּ דְמַחֲשָׁבָה דְּלָא אִתְיְדַע בָּטַשׁ בִּנְהִֽירוּ דִפְרִסָא וְנַהֲרִין כַּחֲדָא, וְאִתְעֲבִֽידוּ תִּשְׁעָה הֵיכָלִין. וְהֵיכָלִין לָאו אִנּוּן נְהוֹרִין, וְלָאו אִנּוּן רוּחִין, וְלָאו אִנּוּן נִשְׁמָתִין, וְלָא אִית מָאן דְּקַיְמָא בְהוּ. רְעוּתָא דְכָל־תִּשְׁעָה נְהוֹרִין דְּקַיְמֵי כֻלְּהוּ בְּמַחֲשָׁבָה, דְּאִֽיהוּ חָד מִנַּֽיְהוּ בְּחוּשְׁבָּנָא, כֻלְּהוּ לְמִרְדַּף בַּתְרַֽיְהוּ, בְּשַׁעְתָּא דְקַיְמֵי בְמַחֲשָׁבָה וְלָא מִתְדַּבְּקָן וְלָא אִתְיְדָֽעוּ, וְאִלֵּין לָא קַיְמֵי לָא בִרְעוּתָא וְלָא בְמַחֲשָׁבָה עִלָּאָה תַּפְסִין בָּהּ וְלָא תַּפְסִין, בְּאִלֵּין קַיְמֵי כָּל־רָזֵי דִמְהֵימְנוּתָא. וְכָל־אִנּוּן נְהוֹרִין מֵרָזָא דְמַחֲשָׁבָה עִלָּאָה וּלְתַתָּא, כֻּלְּהוּ אִקְּרוּן אֵין סוֹף. עַד הָכָא מָטוּ נְהוֹרִין, וְלָא מָטוּן וְלָא אִתְיְדָֽעוּ, לָאו הָכָא רְעוּתָא וְלָא מַחֲשָׁבָה כַּד נָהִיר מַחֲשָׁבָה וְלָא אִתְיְדַע מִמָּאן דְּנָהִיר, כְּדֵין אִתְלַבַּשׁ וְאַסְתִּים גּוֹ בִינָה, וְנָהִיר לְמָאן דְּנָהִיר, וְאָעִיל דָּא בְדָא, עַד דְּאִתְכְּלִֽילוּ כֻּלְּהוּ כַּחֲדָא. וּבְרָזָא דְקָרְבָּנָא כַּד סָלִיק, כֹּלָּא אִתְקְשַׁר דָּא בְדָא, וְנָהִיר דָּא בְדָא, כְּדֵין קַיְמֵי כֻלְּהוּ בִּסְלִֽיקוּ וּמַחֲשָׁבָה אִתְעַטָּר בְּאֵין סוֹף. הַהוּא נְהִֽירוּ דְּאִתְנְהִיר מִנֵּיהּ מַחֲשָׁבָה עִלָּאָה (דְּלָא אִתְיְדַע בָּהּ כְּלָל) אִקְּרֵי אֵין סוֹף, דְּמִנֵּיהּ אִשְׁתַּכַּח וְקַיְמָא וְנָהִיר לְמָאן דְּנָהִיר, וְעַל דָּא כֹּֽלָּא קָאִים. זַכָּאָה חוּלָקֵיהוֹן דְּצַדִּיקַיָא בְּעָֽלְמָא דֵין וּבְעָֽלְמָא דְאָתֵי:

**Publicado em 5784, Saymon Pires da Silva [pt]:**
Amár Ribí Shim'on: Arimít yedái bitslotín le'elá, dechad re'utá iláá le'elá le'elá kaymá al hahu re'utá delo ityadá ve lo itpás kelál le'olamín, réishá desatím iatír le'elá, vehahu réishá afík maí de'afík velo yediá, venahir maí denahir kólá bis'timú, re'ú demachshavá iláá limradáf avateréih ul'itnahará minnéih. Chad parísu itparís, umigo hahu parisá biradifú dehahi machshavá iláá mateí velo mateí, ad hahu parisá nahir maí denahir, uchdein hahu machshavá iláá nahir binehiro s'tím delo yediá, vehahu machshavá lo yadá, chdein batsash hai nehiro demachshavá delo ityadá binehiro defarsá dekaymá denahir mimah delo yediá velo ityadá velo itgal'yá, uchdein dá nehiro demachshavá delo ityadá batsash binehiro diprisá veneharín kachadá, veit'avídu tish'á heichalín. Veheichalín lav innún nehorín, velav innún ruchín, velav innún nishmatín, velo it mán dekaymá b'hon. Re'utá dechol-tish'á nehorín dekayméi chul'hon bemachshavá, dei hu chad minnáhon bechushbáná, chul'hon limradáf batr'aihon, besha'atá dekayméi bemachshavá velo mitdabkán velo ityad'u, veilín lo kayméi lo bire'utá velo bemachshavá iláá tafsín bah velo tafsín, beilín kayméi chol-razei dimheimnutá. Vechol-innún nehorín merazá demachshavá iláá uletatá, chull'hon ik'rún ein sof. Ad hachá matú nehorín, velo matún velo ityad'u, lav hachá re'utá velo machshavá kad nahir machshavá velo ityadá mimman denahir, chdein itlavash v'astím go biná, venahir lemán denahir, ve'ail dá vedá, ad deitch'lílu chull'hon kachadá. Uverazá dekarbaná kad salík, kólá itch'shar dá vedá, venahir dá vedá, chdein kayméi chull'hon bis'likú umachshavá it'atar be'ein sof. Hahu nehiro de'itnehir minnéih machshavá iláá (delo ityadá bah kelál) ik'rei ein sof, deminnéih ishtachách vekaymá venahir lemán denahir, ve'al dá kólá ka'im. Zakáá chul'kéihon d'tzadikáya be'olmá dein uv'olmá de'atéi.